Annana

Idem ďalej, stále idem ďalej a nevzdávam sa pretože IDEM ĎALEJ. Je to mesiac čo som "prežila" moju first operáciu kolena a viem že nebola posledná pretože život športovca je raz taký že pod nožom sa môžete ocitnúť hoc-kedy. A čo sa mi dialo ? Pred operáciou som si pokecala s doktorom mojim fešákom najväčším, Mariannko mi rozprával vtipy pred tým ako ma išiel uspávať a posledné čo si z toho pamätám boli slová "už nám pomali odchádza". Viete čo je do zaplakania v tomto zdravotníctve na Slovensku že ako náhle máte dobrých známych primárov- doktorov tak sa k vám sestričky správajú úplne inak. To bol aj môj prípad, už som nebola len taký obyčajný pacient, už ma obskakovali ako princeznu akoby mali dostať o 200e na výplatu viac. A keď som sa prebudila z narkózy ? plakala som, že som už živá a zdravá aj keď s nevládnym kolenom. V ten deň mi moj doktor povedal "deň za dňom bude už len lepšie". Je to tak, prvé dni boli ťažké iba som sedela, ležala, spala, jedla :D Moje veľké oči v tom že keď mi vyberú stehy tak už si budem behať ako srnka boli troška predčasné a moje oči sa rýchlo sklopili. Hold, pome ďalej! Postupne vidíte tie pokroky na sebe že v jeden deň ste neboli schopný otočiť ani pedálom a za 3 dni šlapete už peknú polhodinu bez prestávky. Samozrejme moja kondička po týždnoch "núteného vyžierania ladničky o jednej nohe a leňošenia" sa preukázala aj na váhe aj v nasúkavaní sa do šortiek. Ale sme len raz na tejto zemy a prečo si občas keď to nervy ptrebujú nedopriať. Deň za dňom to išlo, stacionárny a plavanie a z tohto sa stal môj stereotyp každodenný kt. mi samozrejme začal ísť hore krkom. Pred týždňom som pridala aj posilku ale začala som aktívne variť a piecť pre mojich rodičov tak podla možností a to koleno nechcem preťažovať. Včera som začala aj "behať" resp. rýchla chodza o paliciach ale poviem vám pravdu po 2km ma prestala tá chôdza baviť a začala som s miernym poklusom, a ono to šlo pomali ale šlo koleno moc nebolelo. Nie, beh ktorý je pre mňa behom viac menej po špičkách by som nezvládla, skúsila som to a nech nemám v ruke palice tak som asi na zemy a ťažko by som sa z nej postavila. Samozrejme že behom po špičkách alebo resp. po prednej časti chodidla dávame väčšií dôraz aj do kolien a z kolien nám ide väčšia sila, takže ešte nie ešte si na to netrúfam ale beh tam bol a ja som za to bola rada. Po niekoľkých mesiacoch som bola rada aj za tých 8km. Všetko ide pomli a chce to trpezlivosť, to ťa naučí koleno. Trpezlivosť ruže prináša ? Dúfam mi prinesie jednu veľikú ružu. Cmuk