Annana

Mám pocit že som ostala sama. Vraciam sa znova k písaniu po 2 mesačnej pauze, kedy som len hltala pravdu ktorá mi bola hádzaná do tváre z každej strany. Nemala som síl písať, zverovať sa čo ma trápi keď toho bolo tolko veľa, na jednej strane som cítila a prežívala radosť a na druhej - to bola tá zlá strana. Kôli tomu som ani neblogovala, písať v jeden deň ako sa všetko rúti a na druhý ako je úsmev na tváry ? Bola som ako na hojdačke, ale smiala som sa aj zabávala, opila som sa a poviem vám bolo mi fajn keď som žila v snoch, ALE teraz som už z tej hojdačky spadla. Teraz tu ležím na posteli, okolo mňa hodia sviečky a predomnou je asi posledná noc na intráčiku. CHVALA BOHU ! Ale vlastne to je taká úplná zbytočnosť čo ma ani nezaťažuje. Nechcem sa tu srdcervúco sťažovať a revať, toho mám každý deň dosť a dosť. Viete, príde moment vo vašom živote kedy sa vam začne rúcať všetko od zdravia, rodiny, školy, lásky ... hladáte niečo svetlé na tom všetko ale nič nenájdete. Škoda slov na to, škoda niečo písať trápi ma to deň čo deň že to čo milujem mi je zakazované, čo je z mojim zdravím nie je stále poriadne zistené a to čakanie je najhoršie. Neviete čo s vami bude.. Jediné čo viem že športu sa nevzdám a hôr už vôbec nie ! Niečo pozitívne chcem, potrebujem ... nevládem, deň čo deň je horší a čo ma trápi asi najviac že podpora od ľudí od ktorých by mala byť samozrejmá, tak nie je žiadna, dáka rada - nič ! Asi to tak má byť, asi som taká silná že to musím sama zvládnuť.. Aj šťastie príde, s láskou, s úspešnými skúškami a dobrým letom ! Len toto zlé obdobie musí prebolieť.. Začala som malovať na plátno, úžasná vec..ak máte hlavu plnú zbytočných vecí tak hoďte ich na plátno !