Annana

Sedim na stanici o pol 4 rano v Prahe, k tomu sama s batohom vačšim ako ja, lyziarskym vakom, kabelkou a vakom na lyziarky. Vlak mi ide až o pol 8 a ja musim čakať 4h. Sadla som si do čakarne veci zhodila na zem a chcela spat, nespala som od druhyho dňa rána, po ceste autobusom, dolamana, dobuchana, poskracovana. Tak som si ležala na batohoch, oči mi zvieralo a dúfala son že to čím skor ubehne. Len prišiel moment kedy sa má fakt važne chcelo ist na Wc, zobrala som vsetky veci a ťahala ich hore na poschodie (dufam si ti viete predatavit) a začala som ho hladat, čo pan bozko nechcel to Wc otvarali až o 6 a bolo sotva 5, mne už mechur stahovalo a znova do čakarne dole Lo ceste som si kupila kavu, nebol to dobrnalad. Tie minuty iduu a sli ako slimak, strasne pomali, otras! Bolo 6h tak idem znova skusit , ano otvorene bolo lenze ja s tolkymi vecami a ani nezacatou kavou na kt. Má presla chuť po mysleni na moje močovodné ústrojenatvo, som vyhodila kavu do koša a behom aby som sa nepocikala šla na wc, lenže to chcelo české peniaze kt. Som samozrejme nemala, bola tam upratovačka s tou prepúšťaciou kartou, dala som jej 1e a išla! Taka spokojna som dlho nebola, človeku stačí važne málo k šťastiu, a ja som to šťastie našla v podobe obyčajného záchoda. Tak som sa spokojne pezliekla a cakala na moj RJ, kt. Má spokojne odvezie domov. Cestovania bolo tieto dva dni dosť a svoju postel by som priala. Už spokojne pijem kavu, ktoru nevylejem už do koša :D a idem apať a hadam aj rajkovať.